piatok 31. júla 2015

A veci majú význam...

Musím o procese s jednou veľmi spriaznenou dušou napísať,kým cítim silu z tohoto procesu.
Ohromila ma jedna vec....Spriaznená Duša cítila po procese bolesť v celom tele a v celej svojej duši.

"Tak toto si precíť" hovorím jej
"Lebo presne takto sa naozaj cítiš"
"Toto je naozaj"

Ako dlho išla na autopilota?
Autopilot je moj názov pre stav,kde človek jednoducho funguje.Necíti nič...či ho niečo bolí,čo chce a čo nechce.
Niekedy nechceme niečo cítiť,lebo je to príliš bolestivé.
Niekedy si neuvedomujeme...čo je pre nás to najlepšie.
Duša bolí...no my ideme ďalej...
Potom bolí aj telo,no my si nevieme dovoliť zastaviť sa.Sme naučení proste fungovať...za každú cenu.

Moja Spriaznená Duša dovolila svojej duši aby prehovorila.Dovolila si konečne aspoň na chvíľu pocítiť,ako na tom vlastne je...

Stále počujem v sebe..ako mi moja duša hovorí....
"Vidíš?"
"Veci ktoré sa okolo teba dejú,majú význam"

Zlyhanie bespečnostného sygnálu

streda 29. júla 2015

SAMOTA

Moje stretnutie s Vierkou Živote naozaj sa nieslo v známom duchu dôvery a diskusie o najnemožnejších tajomstvách života,ktoré by som si pred rokom nevedela predstaviť...a teraz tu zrazu sú...

Hovorila som jej o mojej túžbe,bývať viac pri lese,v prírode...
Vyvrátila mi konečnosť môjho šťastia...že šťastná môžem byť všade na svete...napríklad tam,kde práve som....
Vždy bude nejaké "ALE"

Z nášho rozhovoru vzišla úžasná veta,ktorú mi Vierka položila
"Chceš byť šťastná,alebo spokojná?"

Pochopila som,že spokojná budem,ak splním všetky moje očakávania a očakávania ktoré majú na mňa iní....
Keď sa mi to podarí,budem euforická..potom smutná...ale spokojná...
Tragédia tohoto počinu je ale v tom,že človek nikdy nedokáže splniť všetky svoje či cudzie očakávania....
Myseľ si vždy vymyslí ďalšie a ďalšie...
Vždy tam bude to "ALE"

V procese som si spomenula,ako sedím sama v izbe a pozerám si detskú knižku
Bola som dieťa...
A ako som sa cítila sama...považovala som samotu za trest..že nemám kamarátky,lebo som zlý človek....

Pochopila som výnimočnosť samoty,že má veľký zmysel pre môj život.
Že počet priateľov nie je merítkom mojej jedinečnosti...
Že samota je mojim darom...
Keď som pochopila túto lekciu,rozhádzala som si hračky a užívala tú chvíľu.....
Zázrak prítomného okamihu....
A z toho vzniklo aj toto.....
Spievaj dievčatko

pondelok 20. júla 2015

PONUKA PROCESU







Ponúkam Vám Terapiu Cesta, v ktorej ste každý lekárom sám sebe.

Za svoje zdravie si zodpovedáme každý sám.
Nedokážem túto zodpovednosť z nikoho odňať.Ale prevediem Vás vrstvou po vrstve cez Vaše emócie a presvedčenia,ktoré v minulosti boli potrebné,no dnes Vám škodia.


Má to význam..ako všetko v našom živote.


Kým sa niekto vydá po ceste do svojej duše,základom je knihu od Brandon Bays Cesta,prečítať.
Prostredníctvom emeilu sa môžeme dohodnúť na osobnom,či skypovom stretnutí...
Ďakujem za dôveru...
S láskou
Elena

ČO SA DEJE V PROCESE CESTA?

Pred každým takýmto dianím,procesom idem s veľkou nedôverou k Vierke.

Napriek obrovským zmenám v mojom živote...vždy je tu pochybnosť o správnosti mojich emócíí..
Nikto nás neučil,že to čo cítim je v tom momente to najpravdivejšie...

Aj po troch rokoch mi myseľ hovorí,aká je to hlúposť čo robíš...
A že to,čo mi vraj moje vnútro ukáže, je nezmysel.

A že si to len namýšľam,vymýšlam...
Teraz už nad tým toľko neuvažujem..jednoducho sa s Vierkou dohodnem http://www.zivotnaozaj.sk/
Má záhradku,ako babka bylinkárka....aj keď na babku teda nevyzerá.
Odparkujem v jej záhradke auto...a zaklopkám...teda zazvoním

Sedím v jej prútenom kresle...a hodinu sa rozprávame...s človekom,ktorému asi najviac dôverujem..
Lebo je múdra...je iná.....

V tejto dôvere zatváram oči a ukľudním sa...svet okolo mňa prestáva existovať...a vždy..vždy sa mi vybaví spomienka...zážitok,ktorý bol tak často pre mňa ťažký,že som ho v minulosti radšej v mysli potlačila..

Ak nie sme v rôznych ťažkých životných situáciách  schopní emocionálne zážitok,situáciu spracovať...s rôznych dôvodov...tak tento zážitok myseľ jednoducho vyradí s nášho dohľadu.

Schovať,necítiť..robiť sa,že neexistuje....
Lebo toto presne naša myseľ robí...aby sme dokázali napriek strachu,bolesti ísť ďalej...

Horkastý pocit ostáva a vždy sa objavuje,keď prežívame niečo podobné.....

Teraz už málo kedy prichádzam s akútnym problémom...No takmer vždy sa problém,ktorý mám presne tu a teraz spracovať...vyjaví...

..vychádza na povrch...
..a ja si dovoľujem v tej chvíli plakať,nadávať,nenávidieť....a keď to tak cítim, aj kričať na všetko,všetkých..na celý svet...alebo len na jednu osobu.....

Všetko,čo poslušné,dobre vychované holky nesmeli robiť...

Zhodiť všetku tu pretvárku a byť taká,aká naozaj som....

...keď hnev odíde..prichádza pochopenie..a odpustenie...
...tak takto sa uvoľnujú staré spomienky z buniek.....

Verím tomu a dejú sa zázraky.....
http://cestadoduse.blogspot.sk/2015/07/ponuka-procesu.html









BÚRANIE OCHRANNÉHO MÚRU

Keďže som tvor nebojácny,knihu stiahla a prečítala...dokonca som si ju stiahla v audio forme a počúvala v aute cestou do práce.Keď som sa započúvala do slov tejto knihy,začali mi tiecť slzy a chcela som vedieť viac.

Na nete som našla niekoho,kto sa CESTOU zaoberá.
Išla som tam s nedôverou..a nadávala som si..či som sa naozaj zbláznila...a keby ma uvidela mama...!!!

Keď som sa ukľudnila,začali moje bunky uvoľnovať staré,potlačené spomienky.
O ktorých som už dávno  nevedela,alebo nechcela vedieť.

Asi po hodine môjho stúpajúceho plaču ma táto milá pani prerušila...lebo sa bála,že sa nebudem vedieť ukľudniť....
A tak som to predýchala...
Neudial sa žiadny AHA efekt.Iba som cítila akýsi pokoj...lebo som vyplakala to,čo som vtedy vyplakať nevedela,nemohla...

Trvalo pár mesiacov,kým som si pripustila,že sa chcem viac dozvedieť o mojich utajených,dávnych spomienkach...
Spomienky vytvorili  staré,nepotrebné presvedčenia...a ja podľa nich stále fungujem.

Našla som si Vierku,ktora bola blízko mňa.
A pomohla mi skľudniť sa,stíšiť..aby som mohla počuť zase moju dušu...čo potrebujem spracovať práve dnes.
Poprosila som Pána Boha,aby som si dovolila spomenúť si...
Rozhovory s mojou dušou si už dávam tretí rok.

Medzi tým som absolvovala Seminár s Brandon Bays....a začala sa vo mne rodiť myšlienka,tento terapeutický kurz dokončiť.
Prešla som ďalším ich výcvikom v seminári Hojnosť...
Na jeseň sa chystám na seminár CESTA PRE DETI
A snáď raz dokončím celý terapeutický výcvik v Holandsku.

Nie je jednoduché do takéhoto  procesu ísť..
Uveriť,že to má zmysel...
.....Myseľ mi často nahovára,že je to blbosť.Je tam aj strach,že čo keď ma nič nenapadne....nebudem cítiť vôbec nič???
...čo keď si to všetko vymýšľam a nahováram? Skoro pri každom procese tieto pochybnosti mám.

No  naučila som sa s týmito pochybnosťami žiť.S vedomím,že každý jeden proces ma posúva ďalej na mojej ceste.

Po troch rokoch,keď sa pozriem späť,vidím obrovskú zmenu....a denno denne začínam viac a viac veriť tomu,čo cítim...že to,co cítim... je pre mňa pravdivé.
...Naučila som sa nepochybovať o mojich pocitoch...
Vrstva po vrstve sa odkrývala a stále sa odkrýva...
Je to terapia,ktorá nevyrieši okamžite náš život.
.Ani naše presvedčenia nevznikli za jeden deň...nedá sa jedným krokom vystúpiť na Mount Everest.

Každý krok meria možno pol milimetra....no má nezvrátiteľné následky a dôsledky pre našu dušu....
Najprv sú to puklinky v obrovskom hrubom múre...puklinky,ktoré tento múr na koniec celý zbúrajú
http://cestadoduse.blogspot.sk/2015/07/ponuka-procesu.html


PREČO PRÁVE TERAPIA CESTA.....

Ako príbeh o slonovi,tigrovi,slimákovi...a hlavne o blche a rybe.....suvisí s Terapiou Cesta

Narodila som sa v  ťažkom komunizme..kde sa manipulovalo zo všetkým,čím sa len dalo.

Keď som sa narodila,do našej rodiny akoby prišiel votrelec..živel..ktorý rozbíja rodičom všetky ich presvedčenia,narúša hranie ich role....
Od malička som sa pýtala....
Otázok bolo veľa...
Odpovedí málo....


Tak som stíchla.A hľadala tajne.

Odpovede na život.


Od malička sme spoločnostou vychovávaní podľa návodu ktovie koho..Ako deti nemáme inú možnost,ako túto rolu poslúchnuť a prevziať.

Niekto múdry povedal: Je to,akoby ste dali do jednej triedy blchu,slona,slimáka a leoparda.
Od vsetkých je požadované,aby utekali rovnako rýchlo...
Aby mali rovnako dobré vysledky.....
V tomto nerovnom zápase,ktorému dlhé roky veríme..vznikajú veľké a malé zranenia.


...Blcha tuší,že niečo jej tam nesedí...no kedže každý jej hovorí,že je to tak najlepšie a musí sa čo najviac snažiť...aby mala jednotku...tak sa blcha snaží....


A slon...,všetci sa mu posmievajú...že je pomalí a veľký....no napriek tomu sa snaží túto nahovorenú rolu hrať čo najlepšie....aj keď vo vnútri duše cíti,že to takto preboha nemôže byť......
Aj ja som hrala rolu,o ktorej mi bolo povedané,že len toto je to najsprávnejšie a ty musíš všetko  preto urobiť..aby si v nej bola dobrá.Môj život sa zredukoval len na jednu vlastnosť.....zvládať moju rolu čo najlepšie....


No slon nie je blcha...a blcha nie je ryba.....
Takže buď blcha na to príde,a bude mať priestor aj prostriedky...aby túto nezmyselnú  rolu prestala hrať...a bola tým,čím naozaj je....
....Alebo sa bude učiť plávaťvo vode a dýchať žiabrami,ktoré  nemá...
...jej telo bude chorlavieť


...Každá tragédia,každá choroba jej budú s láskou hovoriť a pripomínať...že je blcha a nie ryba.
...Buď dokáže na tento vnútorný hlas počúvať...a začne byť sama sebou.Alebo zomrie s pocitom najväčšieho zlyhania...že nedokáže plávať a dýchať pod vodou....


PS:
Posielam lásku všetkým blchám,rybám,slonom aj leopardom....a želám múdrosť blche,aby skákala svojim tempom...slonovi,aby precítil a žil svoju obrovsku silu....
..rybe,aby plávala vo vode..a nesnažila sa skákať ako blcha
..leopardovi,aby utekal..a nečakal na slona...ani na blchu...aby utekal svojou rýchlosťou...a svojím tempom....
                               SLOBODA
Keďže som dávno zabudla,kto vlastne som...začala som hladať odpovede na moje otázky...knihy,semináre,psychológovia,psychiatri...
Až som si raz stiahla s  knihu od Brandon Bays Cesta.
Žiadne čarodejníctvo.....či nadprirodzené javy
..terapia,ktora lieči na úrovne duše,na úrovni buniek....ale je tak prostá prirodzená...neopradená nadprirodzenými javmi...že som sa na to dala

http://www.realwoman.sk/emocie-su-branou-do-nasej-duse-brandon-bays/
Mohlo by ta zaujímať aj toto

http://simonakrasna.blogspot.sk/

http://cestadoduse.blogspot.sk/2015/07/ponuka-procesu.html