Pred každým takýmto dianím,procesom idem s veľkou nedôverou k Vierke.
Napriek obrovským zmenám v mojom živote...vždy je tu pochybnosť o správnosti mojich emócíí..
Nikto nás neučil,že to čo cítim je v tom momente to najpravdivejšie...
Napriek obrovským zmenám v mojom živote...vždy je tu pochybnosť o správnosti mojich emócíí..
Nikto nás neučil,že to čo cítim je v tom momente to najpravdivejšie...
Aj po troch rokoch mi myseľ hovorí,aká je to hlúposť čo robíš...
A že to,čo mi vraj moje vnútro ukáže, je nezmysel.
Teraz už nad tým toľko neuvažujem..jednoducho sa s Vierkou dohodnem http://www.zivotnaozaj.sk/
Má záhradku,ako babka bylinkárka....aj keď na babku teda nevyzerá.
Odparkujem v jej záhradke auto...a zaklopkám...teda zazvoním
Sedím v jej prútenom kresle...a hodinu sa rozprávame...s človekom,ktorému asi najviac dôverujem..
Lebo je múdra...je iná.....
V tejto dôvere zatváram oči a ukľudním sa...svet okolo mňa prestáva existovať...a vždy..vždy sa mi vybaví spomienka...zážitok,ktorý bol tak často pre mňa ťažký,že som ho v minulosti radšej v mysli potlačila..
Ak nie sme v rôznych ťažkých životných situáciách schopní emocionálne zážitok,situáciu spracovať...s rôznych dôvodov...tak tento zážitok myseľ jednoducho vyradí s nášho dohľadu.
Schovať,necítiť..robiť sa,že neexistuje....
Teraz už málo kedy prichádzam s akútnym problémom...No takmer vždy sa problém,ktorý mám presne tu a teraz spracovať...vyjaví...
...tak takto sa uvoľnujú staré spomienky z buniek.....V tejto dôvere zatváram oči a ukľudním sa...svet okolo mňa prestáva existovať...a vždy..vždy sa mi vybaví spomienka...zážitok,ktorý bol tak často pre mňa ťažký,že som ho v minulosti radšej v mysli potlačila..
Ak nie sme v rôznych ťažkých životných situáciách schopní emocionálne zážitok,situáciu spracovať...s rôznych dôvodov...tak tento zážitok myseľ jednoducho vyradí s nášho dohľadu.
Schovať,necítiť..robiť sa,že neexistuje....
Lebo toto presne naša myseľ robí...aby sme dokázali napriek strachu,bolesti ísť ďalej...
Horkastý pocit ostáva a vždy sa objavuje,keď prežívame niečo podobné.....
Teraz už málo kedy prichádzam s akútnym problémom...No takmer vždy sa problém,ktorý mám presne tu a teraz spracovať...vyjaví...
..vychádza na povrch...
..a ja si dovoľujem v tej chvíli plakať,nadávať,nenávidieť....a keď to tak cítim, aj kričať na všetko,všetkých..na celý svet...alebo len na jednu osobu.....
Všetko,čo poslušné,dobre vychované holky nesmeli robiť...
Zhodiť všetku tu pretvárku a byť taká,aká naozaj som....
...keď hnev odíde..prichádza pochopenie..a odpustenie...Verím tomu a dejú sa zázraky.....
http://cestadoduse.blogspot.sk/2015/07/ponuka-procesu.html
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára