BÚRANIE OCHRANNÉHO MÚRU

Keďže som tvor nebojácny,knihu stiahla a prečítala...dokonca som si ju stiahla v audio forme a počúvala v aute cestou do práce.Keď som sa započúvala do slov tejto knihy,začali mi tiecť slzy a chcela som vedieť viac.

Na nete som našla niekoho,kto sa CESTOU zaoberá.

Išla som tam s nedôverou..a nadávala som si..či som sa naozaj zbláznila...a keby ma uvidela mama...!!!

Keď som sa ukľudnila,začali moje bunky uvoľnovať staré,potlačené spomienky.
O ktorých som už dávno  nevedela,alebo nechcela vedieť.

Asi po hodine môjho stúpajúceho plaču ma táto milá pani prerušila...lebo sa bála,že sa nebudem vedieť ukľudniť....

A tak som to predýchala...

Neudial sa žiadny AHA efekt.Iba som cítila akýsi pokoj...lebo som vyplakala to,čo som vtedy vyplakať nevedela,nemohla...

Trvalo pár mesiacov,kým som si pripustila,že sa chcem viac dozvedieť o mojich utajených,dávnych spomienkach...
Spomienky vytvorili  staré,nepotrebné presvedčenia...a ja podľa nich stále fungujem.

Našla som si Vierku,ktora bola blízko mňa.
A pomohla mi skľudniť sa,stíšiť..aby som mohla počuť zase moju dušu...čo potrebujem spracovať práve dnes.

Poprosila som Pána Boha,aby som si dovolila spomenúť si...

Rozhovory s mojou dušou si už dávam tretí rok.

Medzi tým som absolvovala Seminár s Brandon Bays....a začala sa vo mne rodiť myšlienka,tento terapeutický kurz dokončiť.

Prešla som ďalším ich výcvikom v seminári Hojnosť...

Na jeseň sa chystám na seminár CESTA PRE DETI

A snáď raz dokončím celý terapeutický výcvik v Holandsku.

Nie je jednoduché do takéhoto  procesu ísť..
Uveriť,že to má zmysel...

.....Myseľ mi často nahovára,že je to blbosť.Je tam aj strach,že čo keď ma nič nenapadne....nebudem cítiť vôbec nič???

...čo keď si to všetko vymýšľam a nahováram? Skoro pri každom procese tieto pochybnosti mám.

No  naučila som sa s týmito pochybnosťami žiť.S vedomím,že každý jeden proces ma posúva ďalej na mojej ceste.

Po troch rokoch,keď sa pozriem späť,vidím obrovskú zmenu....a denno denne začínam viac a viac veriť tomu,čo cítim...že to,co cítim... je pre mňa pravdivé.

...Naučila som sa nepochybovať o mojich pocitoch...

Vrstva po vrstve sa odkrývala a stále sa odkrýva...

Je to terapia,ktorá nevyrieši okamžite náš život.

.Ani naše presvedčenia nevznikli za jeden deň...nedá sa jedným krokom vystúpiť na Mount Everest.

Každý krok meria možno pol milimetra....no má nezvrátiteľné následky a dôsledky pre našu dušu....

Najprv sú to puklinky v obrovskom hrubom múre...puklinky,ktoré tento múr na koniec celý zbúrajú
http://cestadoduse.blogspot.sk/2015/07/ponuka-procesu.html