SAMOTA

Moje stretnutie s Vierkou Živote naozaj sa nieslo v známom duchu dôvery a diskusie o najnemožnejších tajomstvách života,ktoré by som si pred rokom nevedela predstaviť...a teraz tu zrazu sú...

Hovorila som jej o mojej túžbe,bývať viac pri lese,v prírode...
Vyvrátila mi konečnosť môjho šťastia...že šťastná môžem byť všade na svete...napríklad tam,kde práve som....
Vždy bude nejaké "ALE"

Z nášho rozhovoru vzišla úžasná veta,ktorú mi Vierka položila
"Chceš byť šťastná,alebo spokojná?"

Pochopila som,že spokojná budem,ak splním všetky moje očakávania a očakávania ktoré majú na mňa iní....
Keď sa mi to podarí,budem euforická..potom smutná...ale spokojná...
Tragédia tohoto počinu je ale v tom,že človek nikdy nedokáže splniť všetky svoje či cudzie očakávania....
Myseľ si vždy vymyslí ďalšie a ďalšie...
Vždy tam bude to "ALE"

V procese som si spomenula,ako sedím sama v izbe a pozerám si detskú knižku
Bola som dieťa...
A ako som sa cítila sama...považovala som samotu za trest..že nemám kamarátky,lebo som zlý človek....

Pochopila som výnimočnosť samoty,že má veľký zmysel pre môj život.
Že počet priateľov nie je merítkom mojej jedinečnosti...
Že samota je mojim darom...
Keď som pochopila túto lekciu,rozhádzala som si hračky a užívala tú chvíľu.....
Zázrak prítomného okamihu....
A z toho vzniklo aj toto.....
Spievaj dievčatko